Výročie narodenia generála Goliana

Pietna spomienka sa uskutočnila v  deň narodenia generála Goliana (26. januára) pri pamätnej tabuli nachádzajúcej sa na nádvorí Veliteľstva pozemných síl. Pamiatku tohto významného predstaviteľa vtedajšieho odboja si prítomní pripomenuli položením venca  a minutou ticha. Plukovník v zálohe Tomáš Švec podpredseda Ústrednej rady SZPF, prítomným v krátkosti pripomenul život a pôsobenie generála Goliana. Bývalý odbojár plukovník v zálohe Pavol Liška vyzdvihol osobu generála Goliana, na ktorého treba spomínať ako na čestného vojaka SNP, vlastenca a antifašistu a nech  jeho meno zostane na čestnom mieste v našich mysliach. 

 

Generál Ján Golian sa narodil 26. januára 1906 obci Dombóvár v dnešnom Maďarsku . Jeho rodičia boli rodení Slováci, ktorí pochádzali zo Šurian. Študoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, v roku 1927 získal hodnosť poručík delostrelectva. Neskôr pokračoval v štúdiu na Vojenskej vysokej škole v Prahe a v roku 1937 získal hodnosť kapitán. V roku 1938 slúžil v 10. divízii v Banskej Bystrici, kde bol poverený štábnymi funkciami. Medzi rokmi 1939 - 1943 bol ako pracovník Veliteľstva 1. divíznej oblasti v Trenčíne, kde prešiel radom rôznych funkcií. V Trenčíne sa zapojil do ilegálnej odbojovej práce, pomáhal pri ilegálnych prechodoch bývalých príslušníkov Československej armády do zahraničia. V roku 1943 sa stal náčelníkom štábu Rýchlej divízie. Od januára 1944 bol menovaný do funkcie náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, kde okolo seba sústredil vplyvnú skupinu antifašisticky orientovaných dôstojníkov udržiavajúcich styk s emigrantskou česko-slovenskou vládou v Londýne.

Od 1. septembra 1944 bol prvým veliteľom 1. česko-slovenskej armády na Slovensku a povýšený do hodnosti plukovníka a už 5. septembra 1944 bol povýšený na brigádneho generála. Od toho istého dňa sa stal členom SNR (Rada na obranu Slovenska) za povstaleckú armádu. Ako hlavný veliteľ československej brannej moci na Slovensku sa počas svojho pôsobenia opieral najmä o armádne ozbrojené zložky a usiloval sa dosiahnuť podriadenie partizánskych jednotiek. Počas SNP sa zúčastnil zasadnutí SNR a ako predseda operatívno-koordinačného výboru SNR prerokúval a konzultoval otázky spoločného boja s partizánskymi veliteľmi, členmi sovietskej, anglickej a americkej vojenskej misie. Počas príprav i priebehu povstania sa prejavil ako rozhodný antifašista, ktorý ostro vystupoval proti Nemcom a ľudáckemu režimu. Patril k ústredným postavám a organizátorom SNP, bojoval za obnovenie Československa.

V noci z 27. na 28. októbra 1944 vydal spolu s generálom Viestom na Donovaloch posledný operačný rozkaz povstaleckým vojskám, keď nariadili armáde prechod na partizánsky spôsob boja a sami prešli do hôr. Dňa 3. novembra 1944 bol Golian s Viestom v Pohronskom Bukovci zajatý. Golian bol vyšetrovaný v Banskej Bystrici a Bratislave, potom transportovaný do Berlína, nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v nemeckom koncentračnom tábore Flossenburg, bol pravdepodobne spoločne s generálom Viestom popravený. Poprava bola pravdepodobne vykonaná v koncentračnom tábore vo Flossenburgu v neznámy deň roku 1945.